Reštaurácia v historickom centre Bratislavy

Prepychovú kúriu si nechal postaviť významný bratislavský mešťan Andrej Segner, bohatý obchodník so šľachtickým titulom v roku 1648, ktorý bol dozorcom evanjelickej cirkvi a v tejto funkcii zabezpečoval stavby prvých evanjelických kostolov.

Segnerova kúria je dnes chránenou kultúrnou pamiatkou a latinský nápis nad jej bránou oznamuje, že tento renesančný objekt bol rodným domom Jána Andreja Segnera (* 9. október 1704, Bratislava – † 5. október 1777, Halle) , vplyvného vynálezcu 18. storočia, ktorý sa vo svete okrem iného preslávil skonštruovaním Segnerovho kolesa, predchodcu turbíny.

Ján Andrej Segner bol synom výbercu daní a mestského komorného (správcu mestskej pokladne) Jána Michala Segnera. Od roku 1714 študoval na mestskom gymnáziu, kde sa už čoskoro preukázalo jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V roku 1725 začal študovať medicínu, filozofiu a matematiku na univerzite v Jene. Ako promovaný doktor pracoval od roku 1730 opäť vo svojom rodnom meste. Táto práca ho však neuspokojovala a tak sa o dva roky neskôr 1732 vrátil do Jeny, kde nadobudol titul Magistra. V roku 1735 reflektoval na ponuku prísť do Göttingenu, kde mu bol udelený titul profesora matematiky a prírodných vied, vytvorený špeciálne pre neho. Je zodpovedný aj za stavbu Univerzitnej hvezdárne v Göttingene. V roku 1754 bol ako profesor matematiky a fyziky povolaný na Hallskú univerzitu. Tu nechal zriadiť Hallskú hvezdáreň. Ako jeden z najvýznamnejších prírodovedcov svojich čias, bol Segner členom Pruskej akadémie vied v Berlíne, Kráľovskej spoločnosti v Londýne a Ruskej akadémie vied v Petrohrade. Zaoberal sa i astronómiou, princípmi existencie svetla a regulovaním krvného tlaku. Jeho hrob sa nachádza na hallskom cintoríne Stadtgottesacker.